Minúta na nábreží

Rekonštrukcia

Štvrtý⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ novembrový večer roku 2005 trval útok na Tyršovom nábreží v Bratislave sotva minútu — a napriek tomu poznačil Slovensko na celé dve desaťročia. Dvadsaťjedenročný študent filozofie Daniel Tupý po ňom zostal ležať s ôsmimi bodnými ranami, jeho vrah zostal roky bez mena a bez trestu. Až v marci 2023 polícia obvinila bratislavského advokáta Adama Puškára, ktorý vinu od začiatku dôrazne popiera a na ktorého sa vzťahuje prezumpcia neviny. K 24. augustu 2026 proces na Mestskom súde Bratislava I stále beží — rozsudok nepadol a ďalšie pojednávanie je vytýčené na 4. septembra 2026.

Daniel⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌⁠ Tupý mal dvadsaťjeden rokov a celý život pred sebou. Pochádzal zo Žiliny, do Bratislavy prišiel študovať na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského a blízki ho poznali ako tichého, premýšľavého mladého muža, ktorého srdcovou záležitosťou bola hudba. Nepatril k nijakej rizikovej skupine, nemal nepriateľov ani konflikty. Bol jednoducho študent, ktorý si v piatok večer vyšiel s kamarátmi k Dunaju.

Večer⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ 4. novembra 2005 sedela osemčlenná partia mladých ľudí na Tyršovom nábreží na petržalskej strane rieky, len pár stoviek metrov od centra mesta. Z tmy sa vynorila početná skupina útočníkov — podľa svedkov ich mohlo byť okolo pätnásť, viacerí maskovaní, vyzbrojení nožmi a boxermi. Útok bol bleskový a brutálny: trval približne minútu, zranenia utrpelo šesť ľudí. Daniel Tupý dostal osem bodných rán a napriek rýchlemu príchodu záchranárov zraneniam podľahol. Útočníci zmizli v tme skôr, než ktokoľvek stihol pochopiť, čo sa stalo.

Vražda⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ bezbranného študenta otriasla krajinou. V novembri 2005 vyšli do ulíc tisíce ľudí, ktorí pochodmi a sviečkami protestovali proti násiliu a extrémizmu, a na odhalenie páchateľa sa vypísala odmena, ktorá po príspevku bratislavskej župy dosiahla pol milióna korún. Prípad sa stal symbolom — otázka „kto zabil Daniela Tupého?" sa na Slovensku pýtala celá generácia.

Prvé⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ vyšetrovanie však napriek obrovskému tlaku verejnosti zlyhávalo. Polícia bola na mieste do niekoľkých minút, no kľúčové stopy sa nepodarilo premeniť na dôkazy: vypočuli sa desiatky osôb, svedkovia menili výpovede alebo mlčali a rok po čine nemal skutok jediného obvineného. Už vtedy sa objavili pochybnosti, či sa v úvodných hodinách a dňoch nepostupovalo chybne — a či niekto pozornosť vyšetrovateľov zámerne neodvádzal nesprávnym smerom. Túto otázku dodnes otvorene kladie aj právny zástupca rodiny.

Od⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ začiatku sa ako najsilnejšia javila neonacistická stopa. Charakter útoku — organizovaná skupina, maskovanie, chladné zbrane — zapadal do vzorca násilia krajne pravicovej scény, ktorá bola v Bratislave v tom čase aktívna. Vo februári 2008 vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák potvrdil obvinenie jednej osoby z vraždy a troch ďalších z ublíženia na zdraví; obvinení mali podľa neho vzhľadom pripomínať prívržencov extrémistických hnutí. V júni 2008 pribudli ďalší dvaja obvinení.

Hlavné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ pojednávanie sa začalo 26. januára 2009 na Okresnom súde Bratislava I. O necelý polrok, 16. júna 2009, prišlo trpké vytriezvenie: súd všetkých piatich obžalovaných spod obžaloby oslobodil, pretože predložené dôkazy na uznanie viny nestačili. Nešlo o zistenie, že sú nevinní tí praví — išlo o konštatovanie, že obžaloba svoju verziu nedokázala. Pre rodinu to znamenalo návrat na začiatok.

Potom⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ prišli roky ticha. Vyšetrovací tím sa postupne rozpadol a 24. augusta 2012 bolo trestné stíhanie vo veci prerušené — spis o jednej z najznámejších vrážd v moderných dejinách Slovenska skončil v skrini. Rodina Tupých však nikdy neprestala žiadať odpovede a prípad sa pravidelne vracal do verejnej debaty pri každom výročí. Meno vraha pritom podľa viacerých aktérov v určitých kruhoch nebolo nijakým tajomstvom.

Zlom⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ prišiel po rokoch novej vyšetrovacej práce. V marci 2023 spustila NAKA akciu s krycím názvom Karma: 21. marca 2023 zadržala osem mužov spájaných s niekdajšou neonacistickou scénou, policajný prezident Štefan Hamran verejne vyhlásil, že o ich prítomnosti na mieste činu sú vyšetrovatelia presvedčení „na 110 percent". Všetkých osem však po uplynutí 48-hodinovej lehoty prepustili bez obvinenia. O deň neskôr, 24. marca 2023, padlo obvinenie, ktoré nikto nečakal — z vraždy spolupáchateľstvom bol obvinený bratislavský advokát JUDr. Adam Puškár.

Obvinenie⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ právnika, ktorý v rokoch 2008 až 2011 pôsobil na Najvyššom súde SR a disponoval bezpečnostnou previerkou najvyššieho stupňa, dodalo prípadu ďalší znepokojivý rozmer. Súd vzal Puškára do útekovej aj kolúznej väzby; obžaloba sa opiera najmä o vzorky DNA a o výpoveď kľúčového svedka Vladimíra Malíčka, ktorý priznal vlastnú účasť na útoku, tvrdí, že Tupého sám viackrát udrel, a Puškára označuje za muža, ktorý študenta bodal a nôž mal následne odhodiť do Dunaja. Puškár od prvého dňa akúkoľvek vinu kategoricky odmieta — pripúšťa sa len jeho prítomnosť v okolí, ktorú obhajoba vysvetľuje inak — a kým ho súd právoplatne neodsúdi, hľadí sa naňho ako na nevinného.

Prokurátorka⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ podala obžalobu v septembri 2023 a proces na Mestskom súde Bratislava I sa rozbehol v novembri 2023, takmer presne osemnásť rokov po čine. Bol to od začiatku proces plný paradoxov: obžalovaný opakovane vyhlásil, že skutočného páchateľa pozná, no takticky mlčí — „ešte nie je ten čas," odkázal v súdnej sieni. V januári 2024, po desiatich mesiacoch väzby, ho súd prepustil na slobodu po zložení kaucie 50 000 eur, s monitorovacím náramkom a povinnosťou hlásiť sa probačnému úradníkovi. Súčasne sa viedol spor o vierohodnosť korunného svedka: znalecký posudok skúmajúci Malíčka aj Puškára si obžaloba a obhajoba čítajú každá po svojom.

Proces⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ navyše brzdili prekážky, aké si rodina po dvoch dekádach čakania nezaslúžila. Svedkovia sa nedostavovali alebo mlčali, v máji 2024 obhajoba žiadala odmietnuť obžalobu pre procesné chyby a v septembri 2024 sa konanie zaseklo úplne — pôvodný sudca Roman Fitt postúpil na vedúcu funkciu, prípad prevzal sudca Tomáš Škultéty a Puškár výmenu zákonného sudcu namietol ako nezákonnú. Pojednávanie sa odročilo na neurčito a hrozilo dokonca, že celé dokazovanie sa spustí odznova. Až po viac ako štvormesačnej prestávke proces začiatkom roka 2025 pokračoval, bez opakovania dôkazov.

Rok⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ 2025 ukázal, ako hlboko siaha múr mlčania: na pojednávaní 28. mája 2025 odmietli vypovedať všetci predvolaní svedkovia, viacerí s odôvodnením, že by si výpoveďou mohli privodiť vlastné trestné stíhanie. Práve tento argument však začiatkom novembra 2025 padol — uplynula dvadsaťročná premlčacia lehota, po ktorej už nikdy neobvineným účastníkom udalostí z nábrežia nehrozí stíhanie. Právny zástupca rodiny Roman Kvasnica preto navrhol predvolať mlčiacich svedkov nanovo: zákonný dôvod na odopretie výpovede im zanikol. Rodinu medzitým znepokojila aj novelizácia trestných kódexov z roku 2024 a debata o skracovaní premlčacích lehôt; sám Puškár vyhlásil, že na prejednaní veci trvá, lebo očakáva oslobodenie.

Rok⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ 2026 priniesol do súdnej siene výpovede, na aké sa čakalo dvadsať rokov. V januári 2026 vypovedal odsúdený boss skupiny piťovcov Juraj Ondrejčák alias Piťo: tvrdil, že do vraždy „chceli zatiahnuť jeho kamarátov", že po čine viedol vlastné pátranie a zoznam podozrivých odovzdal štátnym orgánom — a obžalovanému priamo v sieni odkázal: „Vy viete, kto pichal." V apríli 2026 svedok opísal, ako si istý Marek T. mal v inkriminovaný večer prísť ku známej vyprať nohavice s odôvodnením, že sa zúčastnil na akomsi incidente. Každá z týchto výpovedí je zatiaľ tvrdením, ktoré musí súd ešte vyhodnotiť.

Posledné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​​⁠ pojednávanie pred letnou prestávkou, 19. júna 2026, trvalo necelú hodinu a skončilo rozpačito: polícia nezabezpečila účasť utajených svedkov ani spis Juraja Ondrejčáka zo Špecializovaného trestného súdu, vypočutá bola jediná svedkyňa. Sudca Škultéty odročil konanie na 4. septembra 2026. Novú dimenziu môže priniesť odsúdený bývalý policajt Ján Kaľavský, ktorý deklaroval ochotu vypovedať o údajných manipuláciách vyšetrovania — aj toto je zatiaľ neoverené tvrdenie.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​‌⁠ 24. augustu 2026 teda platí: Adam Puškár je obžalovaný, nie odsúdený. Rozsudok nepadol, dokazovanie pokračuje a otázka, kto zasadil Danielovi Tupému smrteľné rany, zostáva bez právoplatnej odpovede aj po vyše dvadsiatich rokoch. Otec obete to na súde zhrnul vetou, ktorá bolí: „Už to nie je otázka viery, ale dúfania, že raz príde spravodlivý rozsudok."

Prípad⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌​⁠ Daniela Tupého medzitým dávno prerástol jednu súdnu sieň. V roku 2005 prinútil Slovensko prvý raz masovo pomenovať problém krajne pravicového násilia, neskôr sa stal mementom zlyhania štátu — vyšetrovania, ktoré malo stopy aj svedkov, a predsa dve dekády nedokázalo nikoho postaviť pred spravodlivosť. Či ju prinesie prebiehajúci proces, ukážu najbližšie mesiace. Danielovej rodine, ktorá o ňu bojuje dvadsiaty prvý rok, dlhuje odpoveď celá krajina.