Pyramída za miliardy

Rekonštrukcia

Vo⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ februári 2002 zostali pred pobočkami košických nebankových spoločností BMG Invest a Horizont Slovakia stáť tisíce ľudí pred zamknutými dverami. Skončila sa tým najväčšia pyramídová hra v histórii Slovenska: okolo 170-tisíc vkladateľov prišlo o úspory v hodnote približne 14,5 miliardy korún, teda takmer pol miliardy eur. Súdne dohry sa tiahli takmer štvrťstoročie — od zatknutia Vladimíra Fruniho v Chorvátsku cez deväťročný trest pre oligarchu Jozefa Majského až po žiadosť Patrika Pachingera o obnovu konania, o ktorej má súd rozhodovať ešte v septembri 2026. Z konkurzov sa poškodeným vrátili len omrvinky.

Pondelok⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌⁠ 4. februára 2002 sa mal v Košiciach začať ako každý iný. Pred pobočkami spoločnosti BMG Invest sa však ráno začali tvoriť rady — dvere zostali zatvorené a nikto z vnútra nevychádzal. Ľudia, ktorí tam mali uložené celoživotné úspory, spočiatku verili, že ide o technickú prestávku. V priebehu niekoľkých dní sa ukázalo, že sa práve zrútil systém, do ktorého Slováci roky nosili miliardy korún.

Príbeh⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ sa začal v deväťdesiatych rokoch, keď na Slovensku vyrástli desiatky takzvaných nebankových subjektov. Zákon vtedy prakticky nereguloval firmy, ktoré prijímali peniaze od verejnosti bez bankovej licencie — nevzťahoval sa na ne bankový dohľad ani ochrana vkladov. Do tejto šedej zóny vstúpil aj podnikateľ Vladimír Fruni: v roku 1997 kúpil obchodníka s cennými papiermi Horizont Slovakia a vklady verejnosti prijímal aj cez košickú spoločnosť BMG Invest. Obe firmy fungovali ako spojené nádoby s centrálou na východe krajiny.

Ponuka⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ bola jednoduchá a neodolateľná: zhodnotenie vkladu okolo tridsať percent ročne, teda niekoľkonásobok toho, čo dávali banky. Ekonómovia aj Národná banka Slovenska opakovane varovali, že také výnosy sa nedajú dlhodobo dosiahnuť žiadnym legálnym podnikaním. Mechanika bola učebnicová pyramída: úroky starým klientom sa vyplácali z vkladov nových klientov. Systém preto potreboval neustály prítok čerstvých peňazí — a v momente, keď sa prítok zastavil, musel matematicky skolabovať.

Prítok⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ peňazí zabezpečovala masívna reklama. BMG Invest a Horizont patrili začiatkom milénia k najväčším inzerentom v krajine — ich spoty bežali v televíziách v hlavnom vysielacom čase, billboardy lemovali cesty a pobočky sídlili na hlavných uliciach miest, na pohľad nerozoznateľné od banky. Práve profesionálny vzhľad a všadeprítomnosť vytvorili u ľudí dojem serióznej inštitúcie. Keď susedovi roky chodili sľúbené úroky, nedôvera sa topila rýchlo.

Čísla,⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ ktoré neskôr zazneli v súdnych sieňach, sú ohromujúce: klienti s oboma spoločnosťami uzavreli viac ako 856-tisíc vkladových zmlúv. Poškodených bolo približne 170-tisíc ľudí — na krajinu s piatimi miliónmi obyvateľov to znamená, že obeťou sa stal zhruba každý tridsiaty občan vrátane detí. Vkladali dôchodcovia, mladé rodiny aj ľudia, ktorí si na „výhodný vklad" požičali. Nevyplatené vklady dosiahli podľa konkurzných konaní približne 14,5 miliardy korún, v prepočte takmer pol miliardy eur.

Prvé⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ praskliny sa objavili už v januári a začiatkom februára 2002, keď sa položila nebanková spoločnosť AGW a o problémoch informovali médiá. Správa o krachu spustila reťazovú reakciu: vystrašení klienti sa hrnuli vyberať vklady aj z ostatných subjektov a pyramídam sa zastavil prítok nových peňazí. Dňa 4. februára 2002 zostali pobočky BMG Invest zatvorené, krátko nato prestal vyplácať aj Horizont Slovakia. Do konca februára zastavilo výplaty aj banskobystrické družstvo BDV zo skupiny Drukos — kolaps odvetvia bol úplný.

Za⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ suchými číslami boli zničené životy. Pred zatvorenými pobočkami sa odohrávali zúfalé scény: ľudia tam stáli celé dni, niektorí mali vo firmách uložené peniaze z predaja bytu či odstupné, iní vklady po zosnulých rodičoch. Médiá v nasledujúcich mesiacoch informovali aj o prípadoch, keď si poškodení po strate úspor siahli na život. Mnohí vkladatelia sa konca súdnych ťahaníc nedožili — konkurzné konania sa vliekli sedemnásť rokov.

Vladimír⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ Fruni sa krátko po páde firiem stratil. Chorvátska polícia ho spolu s Mariánom Šebeščákom zadržala 1. marca 2002 a po vydávacom konaní ich 26. júna 2002 previezli do Košíc. Súbežne sa rozbehla druhá vetva vyšetrovania: podľa obžaloby si podnikateľ Jozef Majský, jeden z najznámejších zbohatlíkov ponovembrovej éry, spolu s Patrikom Pachingerom a Dávidom Brtvom v posledných mesiacoch pred krachom — od septembra 2001 do februára 2002 — vytváral voči nebankovkám fiktívne pohľadávky a vyviedol z nich majetok. Škodu súd neskôr vyčíslil na 448 miliónov korún, pričom trojica sa podľa rozsudku obohatila o 53 miliónov zo zatvorených pobočiek.

Majského⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ zadržali v októbri 2002 na hraničnom priechode Petržalka-Berg. Vo väzbe strávil takmer dva roky, kým ho v auguste 2004 prepustili na pokyn vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku — rozhodnutie, ktoré dodnes patrí k najspochybňovanejším krokom slovenskej prokuratúry. V decembri 2006 skončil vo väzbe znova, pretože sa vyhýbal súdu. V apríli 2007 mu súd v Bratislave vymeral dvanásť rokov, Brtvovi jedenásť a Pachingerovi desať — no Najvyšší súd v októbri 2007 rozsudok pre procesné chyby zrušil a celý proces sa začal odznova.

Vetva⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ okolo samotných šéfov nebankoviek sa uzavrela rýchlejšie. Špeciálny súd 10. januára 2007 poslal Vladimíra Fruniho na 11,5 roka za mreže a Najvyšší súd 30. mája 2007 verdikt potvrdil: Fruni a František Matík dostali po 11,5 roka, Marián Šebeščák sedem rokov, štvrtá obžalovaná bola spod obžaloby oslobodená. Fruni si odsedel deväť rokov — v júli 2011 mu trenčiansky súd odpustil zvyšok trestu. Zvyšok života strávil skromne v Anglicku, kde podľa médií pracoval v sklade; zomrel v roku 2017 po operácii.

Opakovaný⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ proces s Majským, Brtvom a Pachingerom dobehol až v novembri 2015, keď Špecializovaný trestný súd v Pezinku uložil Majskému a Brtvovi po deväť rokov a Pachingerovi sedem rokov väzenia za podvod. Najvyšší súd potvrdil tresty Brtvovi a Pachingerovi v roku 2018; Majského vec pre jeho zdravotný stav vylúčil na samostatné konanie a deväťročný trest mu právoplatne potvrdil 29. júla 2020 — v neprítomnosti, lebo odsúdený sa medzičasom zdržiaval v Česku.

Majský,⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ ktorý mal aj české občianstvo, bol v lete 2020 na základe európskeho zatykača zadržaný v Česku a trest vykonával v tamojších väzniciach. Už začiatkom roka 2022 rozhodol Okresný súd v Třebíči o jeho podmienečnom prepustení — podľa vtedajšej českej úpravy mu na to stačila odsedená tretina trestu — a na jar 2022 ho už videli v Bratislave. Trest mu mal formálne uplynúť v decembri 2026, no 19. mája 2024 zomrel v Národnom onkologickom ústave v Bratislave vo veku 78 rokov. Zomrel ako formálne nemajetný: súd od neho pre nemajetnosť nevymáhal ani peňažný trest, hoci firmy z jeho niekdajšieho impéria podľa novinárskych zistení vlastnia jeho deti.

Poškodení⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ dopadli neporovnateľne horšie než páchatelia. Konkurz Horizontu Slovakia vyhlásil Krajský súd v Košiciach už v máji 2002, no približne 44 300 veriteľov nakoniec dostalo menej než 4,5 percenta prihlásených pohľadávok. V konkurze B.M.G. Invest si nároky uplatnilo vyše 102-tisíc veriteľov; správca speňažil majetok za zhruba desať miliónov eur a k výplate — opäť len zlomku vkladov — sa veritelia dostali až po súdnom rozhodnutí z júla 2019, teda sedemnásť rokov po krachu. Štátne odškodnenie vkladateľov nebankoviek nikdy neprišlo: vláda odmietla hradiť straty z rizikových súkromných vkladov.

Krach⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​​⁠ z februára 2002 zostáva najdrahšou lekciou finančnej gramotnosti v dejinách Slovenska. Priniesol sprísnenie pravidiel: prijímať vklady od verejnosti dnes smú len banky s licenciou a chránené sú len vklady v bankách, kolektívne investovanie podlieha dohľadu. Kauza sa pritom ani po štvrťstoročí celkom neuzavrela — Patrik Pachinger, prepustený z výkonu trestu v septembri 2020, podal 20. augusta 2026 už tretí návrh na obnovu konania a Špecializovaný trestný súd má o ňom verejne rokovať 17. septembra 2026. Otázka, kde presne skončili miliardy z vkladov, zostáva bez definitívnej odpovede dodnes.